Farská púť
Farská púť v európskych pútnych miestach
Milí čitatelia obecnej stránky!
Púť, ktorú absolvovalo viac ako 20 pútnikov z farnosti Horné Kočkovce ,do ktorej patria Dolné kočkovce ,Nové Nosice Staré Nosice sa neopakuje tak často . Dovoľte mi pár vetami podať stručný komentár. Dvanásť dňová púť ,absolvovaná 7000 km v autobuse a120 km pešo však zostane v nás na celý život. Spred fary sme vyrazili 15. 8. na sviatok Panny Márie ,čiže pod jej ochranou o 13 00hod. Prvou zastávkou po celonočnej jazde bolo Francúzske Nice,kde sme si hodili niekoľko hodinový kúpeľ pri Stredozemnom mori. Pokračovali sme naprieč Francúzskom na sever Španielska ,kde nás čakala druhá sprcha ,tentoraz v Atlantiku. Odtiaľ sme to už mali za pár k prvej pútnickej zastávke ,malej obci v Baskidských vrchoch Garabandal. Toto zatiaľ nie cirkvou schválené miesto zažilo v 60 rokoch zjavenie Panny Márie štyrom deťom. V tejto dedinke sme mali zabezpečený nocľah a mohli sme prehodiť pár posunkov a giest s domácimi od ktorých sme vybadali,že si držia svoju vieru .Odtiaľ sme sa dopravili do Sárie mestečka vzdialeného 120 km od nášho druhého cieľa v Santiágu de Compostella kde sú zostatky Kristovho apoštola sv. Jakuba staršieho. A tak päť dní sme šoférov autobusu stratili na dohľad. Pred nami len slnko, prašná cesta, znak mušle na betónových stĺpoch/ náš orientačný bod/ s batohom na pleciach a palicou v ruke sme ukrajovali 25 -30 km denne. Neišli sme skupinovo,ale každý tak ,ako mu sily stačili. Miesta k prenocovaniu sme mali vopred zabezpečené. Portomarín ,Arzua, Melinda de santiágo, Monte Gozo sa stali načas našími prechodnými domovmi. Počas neustálej slnkom rozpálenej cesty sme stretali rôznych pútnikov. Napr. študentku z Michaloviec ,ktorá putovala pešo už 28 dní a urazila viac ako 800km. Všetkým sa nám zastavoval dych. Stretali sme cyklistov i kráčajúcich na koni. Ba dokonca sme videli miesta ,kde niektorí pútnici v snahe dostať sa do cieľa stratili aj svoj život.Ako prvý sa do cieľa dostal môj syn ,ktorému rehoľníci /maltézki ritieri /v cieli ošetrili pľuzgiere na nohách. Všetci sme šťastní vystáli dekrét potvrdzujúci znak pútnika. V prenádhernej bazilike sa denne na obed slúži sv.omša pre absolvujúcich. V tisícovom dave sme sa skoro postrácali. Kadidlo,ktoré incenzovalo celý kostol museli rozhojdať štyria mocní chlapi. K dotyku so svätým Jakubom sme sa ani nedostali. Bol to naozaj mocný zážitok. Odtiaľ sme odchádzali cestujúc autobusom do Fatimy v Portugalsku. Pre tých čo nevedia hovorím ,že toto pútne miesto cirkev schválila a tri krásne deti vyhlásila za svätých (František, Hyacinta a Lucia/Tento rok je výročie 100 rokov od zjavenia. Boli sme na miestach ,kde sa zjavenie uskutočnilo a kde už v tom čase stálo 3000 ľudí,ktorí zažili na okamih nevídaný úkaz. Poslednou pútnickou zastávkou bolo španielske město Avilla,kde sa narodila a pôsobila svätica Terézia zakladatelka 32 kláštorov po celom Španielsku. Španielsko sme opúšťali krátkym zdržaním v Barcelóne, kde sme neobyšli Sagradu Famíliu ,Noucamp ale i ulicu kde pred pár dňami zahynuli ľudia po teroristickom útoku. Posledná zastávka Sanremó v Taliansku nám opäť dopriala oddych pri Stredozemnom mori. A potom ešte dlhá cesta domov.
Komu na záver poďakovať? Ja osobne svojej rodine, ,miestnemu p farárovi p. Mgr. Bilčíkovi a nadovšetko tej ktorá dala zmysel tejto púti a určite v nás pozdvihla vieru.